Vážené čitateľky, vážení čitatelia. Prestaňme tolerovať rodovú nekorektnosť v našom jazyku
Vážené čitateľky, vážení čitatelia. Prestaňme tolerovať rodovú nekorektnosť v našom jazyku
Táto téma vo mne dozrieva dlho. Najviac sa ozýva v situáciách, keď sa mám tešiť z odozvy na našu prácu slovami „Super ste to spravili, chalani“. A pripomína sa zakaždým, keď mi príde e-mail s oslovením „Vážený zákazník“. To sme naozaj ani v dobe personalizovanej automatizácie nedozreli na oslovenie „Vážená zákazníčka“? A keby len na to.
Skúška predstavivosti
Na začiatok si dajme spoločnú aktivitu. Ja uvediem zaužívaný výraz a vy si ho skúste v myšlienkach čo najvernejšie stvárniť. Akých ľudí vidíte vo svojich predstavách, keď poviem nasledujúce spojenia?
- hľadáme brigádnikov
- štrajk učiteľov
- investigatívni novinári
- klienti banky
- skúsení lekári
- spolok čitateľov
- slovenskí politici
- vedúci pracovníci
Ak sa vám v mysli vynorili ženy i muži, gratulujem. Dokázali ste to totiž bez ohľadu na zažité stereotypy a generické maskulínum, ktoré prevláda v našom jazyku.
Zároveň si však dovolím tvrdiť, že v predstavách väčšiny pri daných slovách aj tak prevládli mužské postavy.
Generické čo?
Z vyššie uvedeného nikoho nesúdim. Ani nesmiem. V slovenčine totiž používame na všeobecné pomenovanie mužov a žien takzvané generické maskulínum. Čo to znamená?
Jednoducho to, že mužský rod je v našom jazyku zástupným rodom pre jednotné i množné číslo podstatných mien. Používa sa teda ako formálny neutrálny znak na označovanie všeobecného významu, dvojice muža a ženy alebo skupiny mužov a žien bez ohľadu na ich skutočné zastúpenie v skupine.
Čiže aj keď učiteľské profesie obsadzujú z prevažnej časti ženy, ak štrajkujú, hovoríme o štrajku učiteľov, nie štrajku učiteliek. Nezáleží na tom, že na fotografiách uvidíte 80 % žien. Generické maskulínum nám predsa výborne slúži. Alebo skôr slúžilo.
Kto je viac
Možno ste mi popri čítaní stihli dať nálepku beznádejnej feministky. A ak ste tak doteraz neurobili, dám vám ďalšiu príležitosť.
Pokiaľ zoberieme do úvahy, že v súčasnosti na Slovensku žije viac žien ako mužov, nenastal čas na to, aby sme začali používať generické feminínum?
Muži sa, samozrejme, nebudú oslovením „Vážené klientky“ cítiť nijako dotknutí, pretože ani ženy z oslovenia „Vážení klienti“ nikdy nerobili drámu. Zvykli sme si, že sa z z jazyku inštitúcií, médií, firiem, a čo je najhoršie, z jazyku spoločnosti vytrácame. Museli sme.
Zvykli sme si aj na to, že v komunikácii prevažujú ekonómovia, vedci, právnici, lekári, básnici a maliari, no aby nám nebolo ľúto, zostali medzi nami upratovačky, kozmetičky, kaderníčky, letušky a predavačky. Tým, samozrejme, neznevažujem žiadnu z profesií.
Prirodzene totiž máme aj vynikajúcich kaderníkov, predavačov a stevardov, no rovnako tiež skvelé lekárky, ekonómky a básničky. Teda – poetky!
Zmyslom môjho článku nie je vzbudzovať vyhrotené emócie, preto na generické feminínum pokojne zabudnime. Napokon, sama v textoch často používam „všeobecný“ mužský rod.
Zároveň mi je jasné, že týmto článkom nezmením ani rokmi zaužívané a fungujúce spôsoby vyjadrovania sa. Ide mi však o to, aby sme sa nad témou aspoň zamysleli. A začali zavádzať malé zmeny. Aké a prečo?
Aká spoločnosť, také vyjadrovanie
Pretože jazyk nie je iba odrazom toho, ako myslíme, ale tiež tým, čo naše myslenie formuje.
A ak budeme sústavne používať jazyk, v ktorom budú ženy podriadené mužom, je jasné, že sa to odrazí aj na zmýšľaní a konaní ľudí v tejto krajine.
Naša spoločnosť však konečne smeruje k väčšej rovnoprávnosti. A je na mieste, aby sme tomu prispôsobili aj náš slovník a prejav.
Každým dňom z nás môžu byť o trochu lepší a múdrejší ľudia.
V rozlúčkovom liste bývalého riaditeľa FIRO-tour, ktorý sme tvorili spoločne, som v úvode cielene oslovila nielen klientov a priateľov, ale aj klientky a priateľky CK.
Ako národ sme dozreli na prezidentku, preto verím, že dokážeme dozrieť aj na čitateľku či klientku.
Rodovo vyvážený jazyk je našou príležitosťou dať verbálne najavo, že ako spoločnosť napredujeme.
A hoci na Slovensku zatiaľ nemáme zákony, ktoré by požiadavku uplatňovania rodovo vyváženého/nesexistického* jazyka zahŕňali, začať môžeme hneď. Malými krokmi.
*Sexistický jazyk sa chápe ako typ diskriminačného jazyka, ktorý sa spája napríklad s vylučovaním, trivializáciou či znevažovaním (zväčša) žien. Prejavuje sa mnohými spôsobmi, medzi ktoré patrí aj zneviditeľňovanie žien v jazyku (označovanie mužským gramatickým rodom, napr. politici), asymetrické označovanie (napríklad žena premiér) či stereotypné označovanie (zdravotná sestra, lekár a pod.) ŠTEFANÁKOVÁ, FF UMB
Dilemy a riešenia
Jazykovedci sa v súvislosti s používaním generického maskulína a uplatňovaním jeho alternatív sporia.
Niektorí sa voči zmene ohradzujú tým, že ide o účelové narúšanie dobre fungujúceho, normou ukotveného gramatického pravidla, zatiaľ čo zástancovia rodovo vyváženého jazyka poukazujú na to, že dominancia mužských tvarov je vylučujúca, necitlivá a v značnej miere diskriminuje ženy.
Nuž, keby sme žili v Anglicku, nič také neriešime. No keďže sme na Slovensku a náš jazyk je jedna fascinujúca studnica nejasností a rozporov (čo na ňom z nepochopiteľných dôvodov milujem), máme na výber.
Je zrejmé, ku ktorej skupine sa prikláňam. Preto uvediem, aké máme možnosti, ak chceme byť v jazyku citlivejší a korektnejší voči ženskému pohlaviu.
1. Obmieňanie ženských a mužských tvarov
Prvý a najjednoduchší spôsob, ako rodovo vyvážiť text, je obmieňanie ženských a mužských tvarov.
To sa stane aj prirodzene, ak tému, o ktorej píšem, zoberiete vážne a budete o nej premýšľať pri písaní vašich ďalších textov.
Pokojne zotrvajte pri generickom maskulíne, no vyvážte ho používaním ženského rodu všade, kde naň nájdete priestor.
Aj keď aj našom Free Times prevažuje mužský rod, dôležitou úpravou v medzititulku sme zdôraznili, že nežijeme len vo svete mužov.
2. Rodová neutralizácia
Druhým riešením, ku ktorému sa často uchyľujem pri písaní aj pri korektúrach, je rodová neutralizácia.
Táto stratégia spočíva v tom, že namiesto výrazu v mužskom rode použijete skupinový názov či všeobecné pomenovanie, neutrálne podstatné meno alebo inú „bezpohlavnú“ formuláciu vety.
V tomto prípade som pri korektúre textov upozornila na to, že „maskulínna“ veta v častých otázkach sa dá napísať aj rodovo neutrálne.
Tak napríklad, namiesto lekárov a sestričiek uvediete spojenie zdravotnícky personál. Alebo si pomôžete rodovo nepríznakovými slovami človek/ľudia, osoba/osoby či prídavnými menami (nie zbor policajtov, ale policajný zbor, nie návrhy poslancov, ale poslanecké návrhy).
Nezabudnite si zachovať rodovú neutralitu aj v prípade, keď sa vykaním prihovárate čitateľovi či čitateľke (v jednotnom čísle).
Nie je nič horšie, ako keď v článku určenom prevažne pre ženské publikum nachádzam vety typu „Ak chcete byť úspešný“. Pritom sa tomu dá ľahko predísť formuláciou „Ak chcete uspieť“.
3. Rodová špecifikácia
Tretia možnosť spočíva v prácnej rodovej špecifikácii, teda v uvádzaní oboch tvarov. Či už celými slovami – klienti a klientky, alebo cez (nešťastnú) lomku – klienti/ky. Osobne však nie som fanúšikom delenia slov cez lomku, pretože to výrazne zhoršuje čitateľnosť textu.
Nech už si zvolíte akúkoľvek z vyššie popísaných možností, každá z nich je za mňa cestou k zlepšeniu súčasného stavu.
Výborná ukážka používania rodovo ne/vyváženého jazyka z publikácie Ako používať rodovo vyvážený jazyk. Všimnite si, že čitateľnosť oboch textov zostala rovnako dobrá a text sa v druhej verzii predĺžil len minimálne.
Čo dodať? Asi len toľko, že začnem sama od seba. A moje doposiaľ genericky maskulínne texty budem viac rodovo vyvažovať. Zmysluplne, s citom a najmä pozitívnym zámerom. Budem rada, keď sa ku mne pridáte.