Doba praje feminizmu, uvoľnenie stereotypného vnímania pohlaví je všade, kde sa len pozriete, a hoci už žena v IT nie je úplným jednorožcom, ešte stále prekvapí. Pritom prvým “programátorom” na svete bola práve žena. A dokonca boli doby, keď pojem počítač označoval práve ženu. Prečo teda nie sme motivované vrhnúť sa do IT viac? Rozpoviem vám svoj príbeh o ceste k programovaniu a dám vám aj praktické tipy, ako s programovaním začať.

Žena v IT je stále ako „morské prasa“ – ani morské, ani prasa. Podľa výskumu Stack Overflow je medzi softvérovými developermi iba 7,6 % žien, a to sa výskumu zúčastnilo 64 000 vývojárov.

Iný výskum zameraný na Open Source zase tvrdí, že sú ženy považované za lepšie programátorky ako muži a ich kód je lepší – teda kým nevyjde najavo, že ide o ženy. Dokonca najzásadnejšie objavy IT sveta priniesli práve ženy. Článkov na túto tému je síce už v dnešnej dobe veľká kopa, no napriek tomu sme stále trochu rarita. Naozaj na to nemáme?
 

Poďme sa pozrieť na:

to, za čo všetko vďačia informačné technológie práve ženám,

to, kto bola čarodejka čísel, kto vymyslel wi-fi a prečo sa ženám hovorilo „počítače“,

moju cestu k programovaniu,

užitočné nástroje, ktoré vám pomôžu naučiť sa programovať,

tipy, ako efektívne pracovať v mužskom kolektíve.

Čarodejnica čísel

Keď na firemnej porade kolega – programátor zahlásil, že prvou programátorkou na svete bola žena, celé mužské osadenstvo firmy vybuchlo smiechom. V tom momente boli okrem mňa v miestnosti iba dvaja ľudia z dvadsaťčlennej posádky Marketingeru, ktorým táto informácia nebola cudzia.

Tento málo známy fakt vie ľudí stále šokovať a je smutné, že sama som sa o tom dozvedela tiež iba náhodou – zo seriálu o kráľovnej Viktórii. :)

Barónka Ada Lovelace sa narodila v roku 1815 ako jediný legitímny potomok slávneho romantického básnika George Gordona Byrona. Bola vychovávaná matkou, ktorá ju viedla k štúdiu matematiky, čo bolo vo viktoriánskej dobe nesmierne netradičné. Ada sa do nej v sedemnástich rokoch zamilovala a už sa jej venovať neprestala, a to aj napriek postoju mužov voči nej v danej dobe.

Ada Lovelace

V roku 1833 sa zoznámila s filozofom a vynálezcom Charlesom Babbagom, čo nakoplo aj jej kariéru programátorky. On v roku 1837 popísal chod analytického stroja – všeobecne označený ako prvý použiteľný počítačový návrh, no pre nedostatok zdrojov a sporom sa mu ho nikdy nepodarilo skonštruovať. Medzi Adinými poznámkami k tomuto stroju sa našiel algoritmus na výpočet Bernoulliho čísel – čo je prvý algoritmus spracovateľný počítačom. Navrhla, ako tento stroj naprogramovať pomocou dierovacích štítkov, čo sa stalo základom prvých softvérov.

Keď bol Charles Babbage pozvaný na prednášku na turínskej univerzite, Ada ju preložila do angličtiny a doplnila ju svojimi poznámkami, ktoré boli nakoniec prínosnejšie ako prednáška samotná. Táto bola následne zverejnená pod iniciálami „AAL“ v známom dámskom magazíne The Ladie's Diary.

Ada, táto „čarodejnica čísel“, ako jej hovoril Babbage, vytvorila základ programovania, ako ho poznáme dnes. Predpovedala, že počítače sa budú v budúcnosti používať napríklad na zložité matematické výpočty, komponovanie hudby alebo dokonca kreslenie obrazov, a to aj napriek tomu, že podľa nej nebudú schopné samostatného kreatívneho myslenia.

Jej prevratné myšlienky sú živé aj po vyše sto rokoch. Zaviedla pojmy ako podmienený a nepodmienený skok, cyklus a podprogram. V roku 1979 bol po nej pomenovaný programovací jazyk používaný armádou USA – Ada.

Zomrela ako tridsaťšesťročná na rakovinu maternice a Charles Babbage sa po jej smrti stiahol do ústrania a upadol do zabudnutia.

Herečka, ktorá vymyslela wi-fi

Ďalšej žene vďačíme za všadeprítomný fenomén wi-fi. Jeho vynálezkyňa však nebola vedkyňou, ale jednou z najkrajších herečiek strieborného plátna.

Hedy Lamarr

Hedy Lamarr sa preslávila ako prvá nahá žena na filmovom plátne vo filme Extáza. Okrem tohto však počas druhej svetovej vojny spolu s priateľom, skladateľom Georgom Antheilom vynašli technológiu takzvanej „preskakujúcej frekvencie“. Tá znemožnila detekovať rádiový signál a bola základným stavebným kameňom pre Bluetooth, GPS a wi-fi, ktoré používame denne.

Slovo „počítač“ označovalo ženu

Výraz „počítač“ sa v období druhej svetovej vojny používal na označenie žien, ktoré boli operátorkami strojov na výpočty. Boli to takzvané ľudské kalkulačky a ich úlohou bolo kontrolovať kryptoanalytické výpočty mechanického analógového prístroja.

Počas druhej svetovej vojny vznikol aj prvý elektrónkový počítač – ENIAC – ktorého úlohou bolo počítať palebné tabuľky pre americké delostrelectvo. Za vznikom jeho programovacieho jazyka, ako aj technickej dokumentácie stáli opäť ženy – Kay McNulty, Betty Jennings, Betty Snyder, Marlyn Meltzer, Fran Bilas a Ruth Lichterman. Ich prácu však málokto ocenil.

Programátorky na fotografii boli veľmi dlho považované iba za pózujúce modelky. Zdroj: quora.com

V päťdesiatych rokoch sa ženám podarilo ovplyvniť ďalší vývoj informačných technológií, a to napríklad návrhom prvého assembleru – nízkoúrovňového programovacieho jazyka (Kathleen Booth) alebo dizajnom programovacieho jazyka C-10 pre počítač UNIVAC I. (Ida Rhodes, Betty Holberton).

Prvý bug

Najznámejší programovací pojem „bug“ (pre laikov – počítačová chyba) vymyslela tiež žena, Grace Hopper. V počítači jej totiž uviazol motýľ – mora. Spomeňte si na to vždy, keď pôjdete „debugovať“. :)

Okrem tohto pojmu vynašla aj prvý program, ktorý prekladal algoritmy zo vstupného programovacieho jazyka na výstupný strojový kód. Teda inými slovami, prišla s nápadom vytvoriť programovací jazyk nezávislý na konkrétnom kuse stroja – COBOL, ktorý sa dal používať na viacerých strojoch rovnakým spôsobom.

Tým otvorila dvere do IT sféry širšiemu okruhu používateľov, pretože to významne zjednodušilo prácu s počítačovou technológiou. Vyslúžila si prezývku „úžasná Grace“.

Grace Hopper. Zdroj: Wikimedia

Ženy v NASA

V šesťdesiatych rokoch by bez žien v NASA nevzlietol ani prvý satelit Explorer 1, pretože to boli práve ženy, ktoré si osvojili jazyk FORTRAN a kontrolovali výpočty obežnej rýchlosti.

Najznámejšou programátorkou tejto doby v NASA je Margaret Hamilton. Viedla tím vývojárov, ktorí naprogramovali palubný softvér pre vesmírny program Apollo. Ten mal na starosti výpočty nielen pre pristátie na Mesiaci, ale aj pre pilotovanie riadiaceho modulu, kým k nemu doletel. Taktiež vyhodnocoval chyby a pomáhal ich za letu odstrániť.

Margaret Hamilton a vytlačený kód palubného softvéru pre vesmírny program Apollo. Zdroj wikipedia.org

Zaviedla termín “softvérové inžinierstvo” a pracovala aj na americkom softvéri pre rozpoznávanie nepriateľských lietadiel SAGE (Semi-Automatic Ground Environment).

Keď začala pracovať na tomto projekte, musela prejsť krstom ohňom. Ten spočíval v tom, že jej (ako každému nováčikovi) dali nefunkčný program, ktorý nikto nevedel obsluhovať a všetky komentáre k nemu boli v latinčine a gréčtine. Úlohou tohto programu bolo frustrovať nováčikov, avšak Margaret všetkých prekvapila, keď sa stala prvou osobou, ktorá tento program nielen pochopila, ale donútila ho aj fungovať.

Moja cesta od psychológie k IT

Ako vyštudovaná psychologička som sa hneď na prvom stretnutí, keď som sa s niekým novým zoznámila, často stretávala s otázkou: „To už ma máš teda celého prečítaného?“ Poviem vám, je to nesmierne otravná otázka, keďže to tak vôbec nefunguje a ani vyštudovaný psychológ vás neprečíta na prvý pohľad. Myslela som si, že sa tejto hlúpej otázky zbavím v IT sfére, no akurát som ju vymenila za mnohé iné: „To ako si sa k tomu dostala?“ „To musí byť veľmi ťažké pre ženu, nie?“ „Ja by som to určite nezvládla.“ „To musí byť veselé mať v tíme ženskú.“ :)

Tak sa na to pozrime poporiadku...

S programovaním som začala koketovať už na strednej škole. Vybrala som si takú so zameraním na matematiku a informatiku, pretože mi to išlo a ešte ma to aj bavilo. Prvé strety s logikou programovania a algoritmami na škole boli pre mňa nesmierne pútavé a lákalo ma vedieť viac o tom, čomu dievčatá nerozumeli takmer vôbec a dokonca aj mnoho spolužiakov s tým malo problémy. Z môjho pohľadu je pre prácu v informačných technológiách najdôležitejšie vedieť o veciach premýšľať analytickým spôsobom. Ak takéto myslenie máte, nezáleží na tom, či ste muž alebo žena, a dokonca nezáleží ani na tom, že sa na to po strednej škole vykašlete a idete na humanitný smer ako ja.

Pravdupovediac som na vysokej škole trochu trpela nedostatkom podnetov, ktoré by rozvíjali moje matematicko-logicko-analytické myslenie. Na svoje som si prišla na hodinách štatistiky, ktorá bola pre ročníky psychológov vždy utrpením – až na mňa. :) Asi to tak skrátka malo byť, že som sa napokon k programovaniu predsa len vrátila, hoci náhodou a aj napriek niekoľkoročnej pauze na výške.

Keď som prejavila záujem pracovať v Marketingeri, rozhodne sa na mňa hneď nevrhli s otvorenou náručou a neprestierali mi červený koberec. No nedá sa ani povedať, že by som sa stretla s predsudkami alebo tým, že neuznávajú ženy v IT, ako si to veľa báb myslí.

Samozrejme, najprv si ma programátor vytestoval, či vôbec mám potrebné predpoklady v myslení a náhľade na problém, či mám záujem učiť sa niečo nové a po pár menších projektoch, na ktorých som robila základné malé úkony, ma prijali medzi seba.

Buďme úprimní – či chceme alebo nechceme, muži sú viac vedení k rozvíjaniu tejto časti mozgu od detstva a aj koníčkami, preto im to často ide prirodzene jednoduchšie a lepšie. To však neznamená, že my ženy na to nemáme. Často sa stretávam skôr s tým, že do toho ani ísť dobrovoľne nechceme.

Mnohé z nás si myslia, že je to náročnejšie ako byť napríklad doktorkou. Ťažko súdiť, na strane ktorého pohlavia sú predsudky k žene v IT väčšie. Stretla som sa s mnohými mylnými názormi, a to na strane jednej aj druhej: „Obdivujem ťa, že ako baba zvládaš programovať“ vs. „To ja by som robiť nemohla, to je pre chlapov.“

Nebudem teda v tomto článku rozoberať ani ženský, ani mužský mozog. Poviem vám toľko – ak do toho chcete ísť, choďte do toho; ak myslíte, že na to máte, choďte do toho; ak vám niekto povie, že to nie je pre baby, kašlite naňho a choďte do toho. Čas a samotné programovanie na niečom konkrétnom vám ukáže, či to chcete, či to viete a aj to, či na to máte – pohlavie, nepohlavie. A potom už uvidíte :)

K praxi – ako začať?

Čo vám rozhodne pomôže, je pripraviť sa na nasledovné:

1. Začali ste učením na škole? Fajn, matematické zameranie vo vzdelaní je výhodou, ale určite nestroskotáte hneď len preto, že ho nemáte.

2. Nebojte sa začať s programovaním. Naučiť sa to dá a nie je to až také zložité, ako to spočiatku vyzerá. Ani písať ste sa neučili ihneď tvorbou desaťstranového slohu. A začať môžete doma popri zamestnaní, napríklad:

interaktívnym kurzom v programovacom jazyku, ktorý si sama zvolíte (sama som týmto začínala) codecademy.com – postupujete od najľahších vecí cez lekcie a priamo si skúšate prvé príkazy

ak potrebujete začať po slovensky, choďte cez videá na yablko.sk – tento ráta s tým, že neviete vôbec nič a povie vám všetko

pozrite si tutoriály w3schools.com – je možné, že sa k nim vrátite, aj keď už budete v nejakej firme programovať, true story :)

ak už pracujete a narazíte na problém, s ktorým neviete pohnúť, choďte na stackoverflow.com – obsahuje otázky a odpovede od používateľov v rôznych programovacích jazykoch

za zmienku stojí aj oficiálna dokumentácia, ak už niečo viete a máte ďalšie praktické otázky k jazyku PHP (php.net) alebo jazyku MySQL (dev.mysql.com)

ak naozaj netušíte, kde začať a ste úplne z iného odboru, v susedných Čechách môžete využiť Czechitas (czechitas.cz), ktorí robia kurzy vedené osobnou interakciou a tiež vás veľa naučia.

3. Nečakajte, že vás budú nosiť na rukách len preto, že ste žena. Pripravte sa na dokazovanie toho, že programovať viete. A neberte to v zlom, veď v ktorej práci vás spočiatku netestujú?

4. Výsledky jednej štúdie, ktorá tvrdí, že ženský názor na programovanie je prijatý oveľa lepšie, kým sa nezistí, že prišiel od ženy, zahoďte za hlavu. Nepotrebujete byť prijatá všetkými šovinistickými programátormi, ktorí si strážia svoj „mužský piesoček“. Ak vás prijala vaša firma a kolegovia, máte ideálne podmienky na svoj rozvoj. :)

5. Očakáva sa, že programovanie bude pre vás koníčkom aj vo voľnom čase a budete sa snažiť na sebe pracovať mimo pracovnej doby. Či už pomocou kurzov a prednášok, ale najmä praxou. Pomôcť si môžete sledovaním zdrojov pre web developerov, ktoré prehľadne spísal môj kolega Robo.

6. Nebojte sa, keď vám niečo nefunguje. Celý vesmír IT je postavený na tom, že neustále skúmate, prečo niečo nepracuje tak, ako by malo alebo ako by ste chceli. Celých 90 % vašej práce bude spočívať v hraní sa na detektíva a hľadaní chyby a následne jej riešenia. Iba 10 % pracovného času budete tráviť tvorbou niečoho nového. :)

7. Rátajte s tým, že kolegovia nebudú mať cit pre vaše meniace sa nálady, PMS si radšej riešte doma. Nájdete v nich však oporu, ak si s niečím nebudete vedieť rady, pretože sa vždy radi blysnú a zachránia vás. :) Ak budete jediná žena v kolektíve, asi si nepokecáte o topánkach a výpredajoch, ale na druhej strane vám nehrozí ohováranie a intrigy. Väčšina kolegov vám povie narovinu, ak sa im niečo nebude pozdávať.

8. Nebuďte povýšenecká, keď vám začne muž radiť, ale tiež sa nebojte opraviť chyby mužov – programátorov. Uvedomte si, že nejde o vás ani o boj pohlaví, skrátka sa len snažte zlepšovať aj vďaka ich pomoci, hoci príde formou kritiky vašej práce. Pýtajte sa, čo urobiť lepšie.

U nás v Marketingeri si všetci dávame navzájom spätnú väzbu, ak vidíme možnosť vylepšenia – ženy mužom, muži ženám, ženy ženám, muži mužom, mačky koňom, psy žirafám... Sme na seba nároční, a preto sme tam, kde sme. Každý je predsa dobrý v nejakej inej oblasti. (Napríklad nebyť mojej kolegyne Kiky a jej rád o napísaní článku, tento príspevok by nevznikol :))

9. Využite svoje jedinečné ženské nadania, ako napríklad kreativitu a cit pre estetiku. Veľakrát bolo niečo mojimi kolegami nakódené po funkčnej stránke ok, ale keď sa na to pozrelo moje ženské oko, ešte som veci prerobila, aby boli jednoznačnejšie, krajšie a nikto sa neurazil – ani oni na mňa, že sa mi to nepozdáva, ani ja na nich, že to nespravili pekne. :)

Dokonca sa týmto veciam musia po nás programátoroch venovať aj projektoví manažéri, ktorí riešia tiež otázky toho, ako web pôsobí, a majú veľa trikov, ako napríklad len samotným vzhľadom udržať človeka na stránke dlhšie.

10. Stále vám to nejde dostatočne, aby ste boli spokojná vy aj vaši nadriadení s vašou prácou? Tak sa nemučte a požiadajte o jednoduchšie úlohy, kde budete využívať to, čo naozaj ovládate, a zároveň budete stále prínosom, keď odbremeníte kolegov, ktorí vedia riešiť zložitejšie problémy.

Uvedomte si, že sama seba dočasne oberiete o riešenie problémov, ktoré by boli výzvou, a časom sa k nim možno znova dopracujete už len z nudy z rutinnej zautomatizovanej jednoduchej práce.

Zdroj: facebook.com/programminggeeks.in

Ak ste sa dočítali až sem, gratulujem vám. Nie som preslávená svojou stručnosťou, čo vám poviem. :) Určite je však ešte mnoho slávnych programátoriek, ktoré sa otáčajú v hrobe alebo by ma znenávideli a hejtovali na Instagrame, že som ich nespomenula, ale snáď mi to odpustia.

Verím, že ste sa v tomto článku dozvedeli niečo nové a zároveň som vás aspoň trochu namotivovala na prácu v IT. Môj pohľad na prácu v mužskom kolektíve už poznáte a naozaj sa nie je čoho báť, môžete len získať. Poďte do toho, nech je nás žien v IT viac. :)