Berte do úvahy aktualizačný moment a čitateľovi prinesiete to, čo ho v daný čas zaujíma. Myslite tiež na dostatok serióznych zdrojov. Aj blogové články pre vašich klientov si predsa zaslúžia kvalitu. Ako sa ju snažím dosiahnuť pri vlastných textoch, o tom vám teraz poviem niečo viac.

Zdrojov nikdy nie je dosť

Pri písaní novinárskych textov vychádzajte aspoň z troch nezávislých zdrojov, vraveli nám na katedre žurnalistiky. Keď však píšem články pre našich klientov, nehľadám len tri, ale snažím sa ich nájsť čo najviac.

Za jeden z najdôležitejších pilierov mojej novinársko-copywriterskej práce totižto považujem dostatok zdrojov.

Nenechajte sa však pomýliť, rovnaká tlačová správa uverejnená v niekoľkých médiách je stále len jedným zdrojom.

Okrem toho, že budete zohľadňovať počet, dbajte aj na kvalitu zdroja. Tak napríklad, ak je vaším zdrojom zahraničný článok, všímajte si, na akom webe je uverejnený, či má autora a najdôležitejšie – či obsahuje pravdivé a overiteľné informácie.

Bežne premýšľam, či môže byť ten konkrétny údaj pravdivý a či si ho niekto nevymyslel. Pri takom kvante obsahu a dezinformácií sa to môže pokojne diať.

Takže na rozdiel od knihy školiteľa a regionálnych turistických webov, ktoré si vybral „len Boris Kollár“, stavte na niečo iné. Môžu to byť napríklad:

• portály neziskových organizácií (Mayo Clinic)
• svetové agentúry (WHO, UNICEF)
• výskumnícke weby (NCB, KidsHealth, Healthline)
• iné odborné zdroje (Bloomberg, Business Insider)

Výňatok z článku, ktorý som písala pre rodičovský U magazín klienta LalaluKids. 

Popri tom si tiež sledujem oficiálne weby produktov, YouTube prednášky odborníkov (TEDx Talks) a už spomínané zahraničné spravodajské médiá (The Guardian, BBC, The New York Times). Jednoducho si dohľadajte všetko seriózne a overiteľné.

Výňatok z ďalšieho článku pre U magazín. Tentoraz o tom, prečo sa bábätká smejú. 

Je mi jasné, že nie každému sa chce niečo hľadať a overovať (pozdravujem bulvár), ale stojí mi to za to z niekoľkých dôvodov.

V prvom rade si myslím, že aj blogové články si zaslúžia kvalitu. A ak ju chcete klientom predložiť a nechce sa vám riešiť dodatočné pripomienky, zostavujte text najlepšie, ako viete.

Samozrejme, to, že si informácie nájdem, neznamená, že si ich aj privlastním. Preto si pamätajte, nosné informácie treba vždy zazdrojovať. Priznáte tým, že informácia nie je vaša. 

A nakoniec to oveľa viac zlepšuje vašu reputáciu, než by ste niečo ukradli a vydávali to za svoje.

Informácie, ktoré nie sú všeobecne známe a ktoré ste prebrali, zazdrojujte. 

Žiadna dankovčina

Vypátrali ste zaujímavý výskum, ktorý sa hodí do vášho článku? Skvelé. Teraz už len vyňať tie najdôležitejšie informácie a podať ich tak, aby im rozumel každý.

Sama sa musím priznať, že niekedy píšem krkolomné zložité súvetia. Až postupom času som sa naučila, že takto to nie je správne.

Text musí byť dynamický, plynulý a zrozumiteľný. A to dosiahnete pomocou jednoduchých súvetí a slovných spojení.

Úlohou novinára/copywritera je podať aj ťažké informácie zrozumiteľne. Túto schopnosť si pravidelne trénujeme pri tvorbe obsahu pre klienta Wealth Effect Management.

Či sa mi darí zrozumiteľný text naozaj napísať, si overujem hlasným čítaním. Ak ste to doteraz neskúšali, odporúčam.

Čitateľnosť a zrozumiteľnosť však nesúvisí len s dĺžkou viet a výberom slov. Aby cieľovka porozumela textu, mal by mať nejakú štruktúru.

Nech to má hlavu a pätu

A čo tou štruktúrou myslím? Lepšie to vysvetlím na konkrétnom príklade.

Pre neziskovú organizáciu Habitat for Humanity už dlhšie tvoríme projekt Jednýmťahom.eu, v rámci ktorého píšeme blogové články o nedostatočnom bývaní, živote v slumoch a rôznych formách nerovnosti vo svete.

V polovici marca som písala o tom, ako kvôli návšteve Donalda Trumpa v indickom meste Ahmedabad postavili múr, len aby nevidel tamojší slum.

Po perexe, ktorý by nemal mať viac ako 60 slov, som v prvej časti článku uviedla niekoľko základných informácií o slume. Tiež som citovala miestnych obyvateľov, ktorí popisujú každodenné fungovanie v týchto podmienkach.

Prvá časť článku o výstavbe múru v indickom slume, ktorý som písala na portál Jednymtahom.eu.

Až po tejto časti nasledovala nosná informácia o stavbe múru, návšteve Donalda Trumpa a dojmoch tamojších obyvateľov.

Nosná časť o návšteve Donalda Trumpa a výstavbe múru. 

Výpovede miestnych som zároveň použila aj v poslednej časti, ktorá poukazuje na diskrimináciu a prináša pointu.

Jednotlivé časti od seba oddeľujem medzititulkami. A pre ešte lepšiu čitateľnosť nezabúdam rozdeľovať text na krátke myšlienkové odseky.

Záverečná časť prináša pointu. 

Zhrnula by som to teda takto. Nech už sa rozhodnete pre akýkoľvek text (novinársky alebo blogový), vždy by ste v ňom mali smerovať odniekiaľ niekam. Už samotný perex naznačuje pointu a núti človeka pokračovať v čítaní.

V ideálnom prípade využívajte výpovede dôležitých osôb, ktoré podporujú pravdivosť textu a ktoré lepšie vykreslia problém.

A nezabúdajte text rozdeľovať. Dlhé slohy už na prvý pohľad odrádzajú a človeku sa ich jednoducho nechce čítať.

Používajte medzititulky a rozdeľujte text na myšlienkové odseky. 

Okrem toho vám odporúčam pracovať s citáciami. Považujem ich za skvelý nástroj písania príbehov. A tie dokonale demonštrujú problém a robia text zaujímavejším.

Od textu k fotke

Niekto mi raz povedal, že na kvalite článku sa spolovice podieľajú fotky. A je to obrovská pravda. Ak napíšete skvelý článok a doplníte ho nezmyselnými ilustrákmi, je pravdepodobné, že nebude pre čitateľa taký atraktívny.

Takýto ilustrák nie je vkusný a navyše čitateľovi nič nehovorí. 

Vezmime si napríklad cestovateľské články, ktoré sme písali pre klienta FIRO-tour. Na portáli Idem sme si vždy dali záležať, aby fotky boli tou druhou polovicou zaujímavého textu a dokonale s ním korešpondovali.

Čitateľ sa radšej pozrie na pekné a autentické fotografie miest, ktoré môže navštíviť. Takže žiadne tabule so žabkami ani preexponované fotky bez výpovednej hodnoty.

Takáto fotografia je ďaleko lepšia než šípky a žabky. Článok o Bhutáne sme uverejnili na cestovateľskom portáli Idem. 

Pokiaľ ide o zdroj fotografií, využívajte buď platené, alebo bezplatné fotobanky. V oboch prípadoch nie je nutné uvádzať zdroj. Ak tak urobíte, nič sa nestane.

Keď si však vezmete niečo zo sociálnych sietí (Facebook, Instagram), poctivo uveďte, odkiaľ fotka pochádza. A neuvádzajte len web, ale aj autora.

Tipy na jarné výlety sme tiež uverejnili na portáli Idem. 

A ak predsa musíte použiť fotografiu, ktorá nie je vo fotobanke a nepatrí ani k voľne dostupným, vždy uvádzajte zdroj a autora.

Aktualizačný moment – čo to je?

Pojem aktualizačný moment mi nehovoril nič, až kým som sa s ním nestretla v škole. Pri novinárskej práci ide o veľmi dôležitý aspekt.

Toto slovné spojenie znamená, že prinášate témy, ktoré súvisia s momentálnou spoločenskou situáciou. Téma 5 rád, ako schudnúť do plaviek nemá v decembri pre našinca žiadny význam. Zaoberajte sa ňou až v máji alebo júni.

Samozrejme, aktualizačný moment je ešte dôležitejší pri vážnejších témach a náročnejších oblastiach. Typickým príkladom je zopár článkov pre našich klientov.

Na Jednýmťahom.eu sme uverejnili článok o vplyve koronavírusu na život v slumoch. 

Tak napríklad, v čase pandémie sme sa na blogu projektu Jednýmťahom.eu zaoberali tým, ako koronavírus zvládajú obyvatelia slumov. Pre klienta Hydrotech sme zase písali o tom, či sa COVID-19 môže šíriť cez odpadové vody a ako vírus vplýva na zásoby pitnej vody.

Aktuálne témy na blog klienta Hydrotech, ktorý sa zaoberá čistením odpadových vôd. 

Pandémia, prirodzene, poznačila aj financie. A to sme zohľadnili pri článkoch pre klienta Wealth Effect Management. Preňho sme v tomto texte zhrnuli investičné príležitosti v čase pandémie a rovnako sme sledovali správanie na akciových trhoch.

Ak sa vám zdajú podobné témy náročné, premôžte sa. Čítanie je úmorné a písanie zložité.

Nakoniec však vlastná spokojnosť stojí za to a vy budete môcť klientovi pokojne povedať, že ste do toho dali všetko. 

Samozrejme, rovnako dôležitá je spokojnosť čitateľa, ktorý vašu snahu určite ocení. Navyše, ak prijímateľ nájde hodnotný obsah a kopec zaujímavých informácií, k blogu sa opätovne vráti.

Dôkazom toho je napríklad aj spomínaný cestovateľský portál Idem, ktorý navštívilo vo februári 2020 (pred vypuknutím koronakrízy) 67,8-tisíc návštevníkov, z čoho až 27 % tvorili vracajúci sa návštevníci.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako tento portál vznikal a ako sa z blogu zmenil na samostatné médium, odporúčam vám článok od našej Kiky. 

Tému novinárskej práce v digitálnej agentúre dávnejšie načrtol aj kolega Erik, ktorý sa vo svojom článku venoval správnej tvorbe rozhovorov.