Content

Ako byť kreatívnejší? Nehľadajte zázračné metódy, stačí zmeniť návyky

Kristína Biela
08. 04. 2020
17782 pozretí
Content
Kristína Biela
17782 pozretí
08. 04. 2020

Ako byť kreatívnejší? Nehľadajte zázračné metódy, stačí zmeniť návyky

Návodov, ako byť kreatívnejší, nájdete na internete do aleluja. Niekto vám odporučí myšlienkové mapy, iný vám zase povie, aby ste zatelefonovali neznámemu človeku (sen každého introverta, všakže). A ja? Poviem vám, čo v kreatívnych procesoch pomohlo mne.

Nebude to však nič špeciálne, skôr obyčajnejšie než obyčajné. No presne tak to má byť.

Zápisník

Skôr ako sa začnem odvolávať na odborné poznatky o pozitívach písania rukou, poviem vám, čo predstavuje zápisník pri tvorbe pre mňa. Jedným slovom – všetko.

Zápisník je základom každého môjho nápadu. Svedčí o tom takmer do polovice zapísaný Midnight Rebel, ktorý som si kúpila len v januári tohto roku.

Práca s ním mi prináša dva najväčšie benefity. Tým prvým je, prirodzene, písanie rukou. Tým druhým je absolútna koncentrácia. Oboje so sebou úzko súvisí.
 

Písanie rukou 

Krátko na to, ako som pri tvorivej práci nahradila laptop za zápisník, som v mojich kreatívnych procesoch spozorovala niekoľko zmien.

V prvom rade som si začala robiť zmysluplné poznámky zo stretnutí s klientmi. Pri vymýšľaní som sa oveľa lepšie dokázala sústrediť na konkrétnu tému, prichádzalo mi na um viac myšlienok, slová som ľahšie spájala do súvislostí, napísané som si lepšie zapamätala. Navyše, na papieri som si všetko hneď vizuálne dotvárala, čo mi viackrát pomohlo v následnej komunikácii s dizajnérom.

A čo na to ľudia, ktorí sa vyznajú viac ako ja?

Neurovedkyňa Claudia Aguirre vo svojom článku potvrdzuje, že písanie rukou cibrí našu pamäť, uľahčuje proces učenia, upokojuje myseľ a podnecuje kreativitu.

Dokazuje to aj štúdia z University of Washington, v rámci ktorej pozorovali výskumníci vývoj detí nad päť rokov. Zistili, že deti, ktoré písali rukou, napísali viac slov a vykazovali väčšiu tvorivosť v porovnaní s tými, ktoré písali na klávesnici.

Aby sme však nezostali len pri deťoch. V sérii štúdií z Princetonu porovnávali výskumníci študentov, ktorí si na prednáške zapisovali poznámky rukou, s tými, ktorí používali laptopy.

Ukázalo sa, že študenti, ktorí si písali poznámky ručne, pozornejšie vnímali obsah prednášky a na rozdiel od kolegov s laptopmi si zapisovali iba podstatné informácie. Keď následne výskumníci študentom kládli otázky k obsahu prednášky, tí, ktorí si zapisovali rukou, odpovedali lepšie.

A tak ďalej, a tak ďalej. Článkov a štúdií na túto tému sa dá vygoogliť mnoho. V kontexte môjho článku by som však rada dodala, že sa s vyššie spomenutým naozaj stotožňujem.
 

Koncentrácia

Ako už odznelo, výhoda kurzívneho písania spočíva aj v tom, že nám pomáha so sústredením a zároveň nás upokojuje. Podľa všetkého totiž písanie rukou zvyšuje nervovú aktivitu v určitých častiach mozgu podobne ako meditácia.

Na benefit koncentrácie som, našťastie, prišla aj bez použitia magnetickej rezonancie. Zapisovanie si poznámok ma totiž podnecuje k tomu, aby som odložila notebook aj smartfón a plne sa sústredila na to, na čo sa sústrediť potrebujem. Píšem, kreslím a značím si čokoľvek, čo mi k téme napadne. A myšlienky sa postupne začínajú vynárať.

V tých chvíľach neexistuje Facebook, nepípajú maily, nezáleží na tom, že pán premiér zvolal tretiu tlačovku za deň. Som iba ja, pero, niekoľko čistých strán a jeden jediný cieľ – premýšľať nad tým, nad čím premýšľať treba.

V dobe absolútnej neschopnosti sústrediť sa, sústavného pripojenia na siete, neutíchajúceho rozptyľovania a non-stop skenovania informácií je môj Midnight Rebel dokonalým únikom.

*K téme koncentrácie odporúčam prečítať si výborný článok z The Guardian s názvom The lost art of concentration: being distracted in a digital world.

Samota 

Čím viac sa moja práca obracia na tvorivosť, tým viac sa vzďaľujem digitálnemu svetu a trávim čas sama so sebou. Paradox, keďže pracujem v digitálnej agentúre? Nech. Skutočne to potrebujem.

A pokiaľ to s tvorbou zmysluplných nápadov myslíte naozaj vážne, potrebujete to aj vy.

Samota však neznamená zavrieť sa osamote v byte, sadnúť si na gauč a hodiny scrollovať tuctové fotečky cool outfitov a fit raňajok. Ani neustále hľadieť na telku, hrať hry či konzumovať správy. To nie je samota, to je len čas, v ktorom sa možno ocitáte fyzicky osamote, no mentálne stále vstrebávate vonkajšie vstupy z iných myslí.

Ak chcete tvoriť, musíte sa naučiť v istých chvíľach zostať sami. Skutočne sami.

V tejto časti článku vychádzam z knihy Digitálny minimalizmus od Cala Newporta, v ktorej autor rozumne píše: „Samota si vyžaduje, aby ste sa vyhli reagovaniu na informácie, ktoré vytvárajú iní a namiesto toho sa sústredili na vaše vlastné myšlienky a zážitky – kdekoľvek sa práve nachádzate.“ Kedy naposledy ste boli skutočne sami?

A prečo toľko zdôrazňujem potrebu samoty? Čas, ktorý trávite iba so svojimi myšlienkami, je životne dôležitý nielen pre tvorbu vašich vlastných originálnych nápadov, ale aj pre vaše duševné zdravie, šťastie a produktivitu.

Opäť si pomôžem výrokmi ľudí, ktorým budete s istotou dôverovať viac ako mojim. Benjamin Franklin vo svojom denníku napísal: „Na tému samoty som prečítal veľké množstvo výborných diel... Uznávam, že samota je príjemným osviežením pre zaneprázdnenú myseľ.“ A Edward Gibbon zase povedal: „Konverzácia obohacuje porozumenie, ale samota je školou géniov.“                           

Verte, nič geniálne (alebo aspoň trochu unikátne) zo seba nedáte, ak sa budete nepretržite „inšpirovať“ obsahom z Instagramov. Vyjdite si radšej osamote na prechádzku. Napokon, ako napísal v diele Súmrak modiel samotný Friedrich Nietzsche: „Iba vychodené myšlienky majú hodnotu.“

Spánok

Hoci svet ešte stále velebí workoholikov, ktorým „úplne stačí šesť hodín spánku“, vedzte, že podobné pracovné tempo môže byť vašou kreatívnou záhubou.

Badala som to aj na sebe, keď som kvôli dlhodobej spánkovej deprivácii nielenže nedokázala dostať zo seba nič svetoborné, ale navyše som bola sústavne chorá a farbou pleti som reprezentovala svoje priezvisko.

Našťastie, v tých časoch sa mi dostala do ruky vynikajúca kniha s názvom Prečo spíme od Matthewa Walkera, ktorá obrátila môj život aj výkony k lepšiemu. Preto si budem v tejto časti pomáhať čiastkovými informáciami práve z nej.

Na úvod si dajme úplný základ pre lepšiu orientáciu v pojmoch. Rozlišujeme tri fázy spánku:

Bdenie – čiže stav plného vedomia

REM spánok – rapid eye movement (ide o snový spánok, ktorý podporuje kardiovaskulárne zdravie a emocionálne obnovovanie, podnecuje kreativitu a spájanie vecí do súvislostí)

NREM spánok – non-rapid eye movement (ide o hlboký spánok, ktorý pomáha presúvať novonadobudnuté informácie do dlhodobej pamäte a zlepšuje motorické zručnosti)

Čo myslíte, ktorému typu spánku sa budem venovať v kontexte tohto článku? Áno, samozrejme. Snovému REM spánku.

Na obrázku nižšie si môžete všimnúť, že ho najviac máme v poslednom cykle nášho osemhodinového spánku, predovšetkým v ôsmej hodine. Presne tej, o ktorú sa mnohí vedome ukracujeme. A práve tým škodíme našej tvorivosti.

Podľa Walkera podporuje REM spánok kreatívne myslenie tým, že v našom mozgu vytvára originálne prepojenia: „REM spánok vezme čerstvo vytvorené spomienky a začína ich porovnávať s celým súborným dielom vašej životnej autobiografie. Táto mnemotechnická kolízia počas REM spánku podnecuje nový, kreatívny náhľad tým, že vytvára originálne prepojenia medzi zjavne nesúvisiacimi informáciami. [...] REM spánok sa môže na informácie takpovediac pozerať s odstupom, nazerať na ne v širších súvislostiach a nájsť spoločnú podstatu. [...] Ráno sa môžeme prebudiť s novými riešeniami na predtým beznádejne zložité problémy alebo aj s hlavou plnou nových a originálnych nápadov.“

Poznáte ten pocit, však? Dokonca mnohé veľkolepé činy v ľudskej histórii sa zrodili práve vďaka schopnostiam REM spánku.

Vedeli ste napríklad, že sen Dmitrija Mendelejeva zo 17. februára 1869 viedol k vzniku periodickej tabuľky chemických prvkov? Alebo že Paul McCartney vytvoril v spánku legendárne piesne Yesterday a Let It Be? A že spánková inšpirácia pomohla Keithovi Richardsovi z kapely Rolling Stones vytvoriť úvodný gitarový motív skladby Satisfaction?

Nehovoriac o tom, že aj názov Marketinger sa prisnil nášmu Sučovi. Je teda jasné, prečo má spánok v tomto článku podstatné miesto. Nielenže je pre našu kreativitu užitočný, je pre ňu nevyhnutný.

Ešte raz preto zdôrazňujem graf vyššie. Neukracujte sa o poslednú hodinku odporúčaného osemhodinového spánku. Práve počas nej sa dejú v našej hlave zázraky. Také, ktoré netreba hľadať v špeciálnych kreatívnych návodoch. Máme ich prirodzene v sebe.

Nedostatok spánku hlási záverečnú

Keďže nedostatok spánku na mňa doľahol aj pri písaní tohto textu, pristúpim k záverečným slovám. Ak ste sa dočítali až sem, tradične vám ďakujem a teším sa z toho. Prinajmenšom to znamená, že vám na zlepšovaní vašej kreativity úprimne záleží. A to je základ.

Okrem toho vám v závere ešte odporučím, aby ste do seba absorbovali čo najkvalitnejšie veci. Kvalitné knihy, filmy, hudbu, články, umenie. Inšpirujte sa tým najlepším. Pretože vždy bude platiť veta, ktorú nám na workshope povedal Mišo Pastier: Garbage in, garbage out.

Prajem vám veľa tvorivých nápadov, ktoré budú na osoh nielen reklamnému svetu, ale tiež celej spoločnosti. V dobrých aj horších časoch.

Kristína Biela

V Marketingeri som budovala obsahovú a kreatívnu časť prakticky od nuly – a bola to úžasná skúsenosť. Viedla som aj magazín Free Times a popísala som tu toho viac než dosť. Život mal však so mnou iné plány, a tak, po takmer siedmich rokoch tu, chopila som sa roly mamy. Úprimne? Nič krajšie a ťažšie som dosiaľ nerobila. A čo po materskej? Rada by som sa pozitívne prekvapila. Moje agentúrne miesto ale teraz prenechávam iným. No ak by ste si predsa chceli niečo odo mňa prečítať, budem sa vám pripomínať v mojej Tragipoézii.

Mohlo by vás zaujímať